Dračie slzy

 

Máte úplne rozbúranú osobnosť, skonštatovala unudená blondínka, ktorá ma cez sústavu snímačov „pripojila“ k starnúcemu notebooku.
Keď sa pozriete na výsledný graf – predhodila mi nejaké klikyháky bez začiatku a konca, ktoré tancovali na osnove a čakali na odborný výklad – vidíte jasne, že vám chýba pohoda, emocionálna vyrovnanosť, železo a čerstvý vzduch. Labužnícky potiahla z čerstvo zapálenej cigy. Sedeli sme na balkóne penziónu, ktorý bol jej dnešným hlavným stanom, žiadne Rómeo – Júliovo, a ja som čakal na jej verdikt. Pokračovať v čítaní „Dračie slzy“

Záhradka sa najlepšie obrába v noci

Po vizite sa Helena posadila ku káve a preberali s kolegyňami, čo ich ešte čaká a čo ich neminie. Veľké Trojdnie už bolo za rohom a napriek robote, ktorú už mali za sebou, ostalo toho ešte dosť. Umyť okná, povysávať, doprať, napiecť medovníkov a pozháňať vajcia na hrudku, lebo domáce sliepky si vybrali na štrajkovanie najnevhodnejší čas. A hlavne nezabudnúť objednať kolačok.
„Ty kupuješ?“ prekvapila sa kolegyňa Marta. Pokračovať v čítaní „Záhradka sa najlepšie obrába v noci“

Tak som to prežil

Bitka pri Moháči, zdroj Wikiwand

Každá rozprávka má dva konce, ako klobása. Jeden dobrý, druhý zlý. Dobrý koniec na klobáse je ten, ktorým sa začína – pred nami je ešte celá. A zlý? To je predsa jasné, to je ten, do ktorého posledný raz zahryzneme a pochúťka je fuč. Už môžeme iba spomínať.
S rozprávkou je to trochu inak. Niekedy je lepšie, keď začína tým horším koncom, pretože potom môže skončiť tým lepším.
A mne sa tak vidí, že tá moja rozprávka je presne takáto – zle začala, horšie pokračovala, ale napokon dobre končí. Lebo keby dobre nekončila, nemohol by som vám ju tu teraz porozprávať. Pokračovať v čítaní „Tak som to prežil“

Strach si na teba siahne

©Kubo, pózoval Cody

„Takto to dopadne vždy,“ zlostil sa Ďuso, keď s otcom namiesto na dolný koniec – k sestre – zamierili na horný koniec – k pivniciam. Tešil sa, že raz konečne príde skôr, že si pri televízore, pri tom nádhernom vynáleze, vďaka ktorému sa môže pozerať na to, o čom komentátori hovoria, nájde lepšie miesto, že bude sedieť tak blízko, aby presne rozoznával čísla na dresoch našich hráčov, aby videl, ako puk lieta z hokejky na hokejku, keď naši varia pred súperovou bránkou v kotle brankára a obrancov. Pokračovať v čítaní „Strach si na teba siahne“

Ruža pre komtesu

©jiri

Na dolinu padla temná noc. Objavil sa kosák mesiaca, skosil prebúdzajúce sa sny a tak pod ťažkými perinami ostali iba ešte ťažšie vzdychy na preťažký haviarsky život. Mária sa prevalila na druhý bok, chýbal jej muž. Zasa prebdie a prelopotí celú noc v tej diere. Keby aspoň vedeli vyžiť…
Ozval sa plač najmenšieho, Hansiho. Chytro vstala, aby nepobudil ostatné deti, ktoré musela zasa raz pozháňať do postele bez večere. Ani rozprávky sa im nežiadalo, hudci im vyhrávali v prázdnych bruškách, so vzlykmi zaspávali a zavzlykala si pri nich aj Mária.
Vrátila sa naspäť, ale nemohla zaspať. Pokračovať v čítaní „Ruža pre komtesu“

O láske

Prehĺtal ďalšie horké slzy fernetu. Sedeli v prítmí hasičskej sály, natisnutí pri malom stole, zapratanom fľašami a pohármi. Vonku už všetko stíchlo, akoby chcelo podfarbiť atmosféru karu. Všetkým sa leskli oči. Bojovali s hrčami v hrdle a rozhovor viazol. Pokračovať v čítaní „O láske“

Návrat mŕtveho muža

Pamätám si to presne. Bolo prvého februára, pred domom zastal otvorený panský koč, do ktorého boli zapriahnuté dva kone. Na kozlíku sedel Ondriš a smial sa na nás. Pomohol mi nasadnúť, pomohol aj Michalovi, zababušil nás do kožušín, čo boli v koči naukladané, praskol bičom, popri kostole koč otočil a cez dedinu, popri Herškovi po ulici sme na hradskú trielili. Pokračovať v čítaní „Návrat mŕtveho muža“