Mlýn – příběh téměř detektivní

Byla to zvláštní rodina. Dnes by se nad tím nikdo nepozastavil, ale tehdy…
„Tak toto jsou mé děti,“ chlubil se mlynář, „Marie, Anička a Bětka. A toto je moje nejmilejší, Fanynka.“
„A toto jsou moje děti: Ludmila a Zdenka,“ přidala mlynářka.
„A toto je náš nejmladší, Honzík,“ postrčil mlynář dopředu dítě společné lásky.
Oženil se podruhé, protože ovdověl. A děti potřebují matku. Nabízely se mu vyhlášené krasavice, i z Bystřice, dokonce i z Přerova, ale mlynář Jan se nakonec rozhodl pro vdovu Annu, která mu do manželství přinesla nejen dvě děvčata, ale především mateřský cit. Jeho děti jej moc potřebovaly. Velmi dobře poznaly pevnou otcovu ruku, ale chybělo jim pohlazení. A tak to udělal hlavně pro ně, aby nezvlčily. Continue reading “Mlýn – příběh téměř detektivní”

Kaz

Čo som si do roboty priniesol rádio a naladil na ňom ö3, nemal som šajn o tom, čo sa deje u nás. Po nemecky viem iba tú klasickú Meine Liebe atď. a pesničkám rozumieť netreba. Stačilo, že mi pomáhali prekonávať problémy.
Ledva som ráno sadol k stolu, už sa ku mne dobýjal prvý klient. Klasický opičiak s ručiskami ako lopaty, zato hlavičku iba o voľačo väčšiu než pingpongová loptička. A len driapal výpomocku a len ma poučoval o mojich povinnostiach. Nič ma nevie nasrdiť viac. V base sa dokonca vyškolil, o svojich právach mohol prednášať na univerzite, zato o povinnostiach ani počuť. Ak aj takí nie sú všetci, deväťdesiat percent určite. Boli časy, keď som podľahol a rozdával peniaze na všetky strany. Až kým ma šéf riadne nezdupal a nepohrozil mi, že prekročenie rozpočtu budem hradiť zo svojej výplaty. Continue reading “Kaz”

Stálo za to čítať?

Rozhodne áno. Tak, ako každý rok, aj teraz ponúkam prehľad kníh, ktoré sa mi podarilo nielen vziať do ruky, ale aj prečítať.
Hneď na úvod musím s radosťou konštatovať, že dávny výrok mojej kamarátky, že nie je problém v tom, že by už bolo všetko napísané, ale skôr v tom, že už som všetko prečítal, nie je ani zďaleka pravdivý. Našťastie. Každý deň sa stretávam s novými myšlienkami, každý deň objavím ďalší poklad. Chválim všetkých ľudí, ktorí majú toľko vôle, aby si sadli a svoje nápady, myšlienky, poznatky zaznamenali na papier či do počítača, hľadali vydavateľov, robili si promo, aby v dnešnom zrýchlenom svete nezapadli ako včerajšie novinky na facebooku do nenávratna. Čo trpezlivo čakajú na svojho čitateľa.
Opäť som rozšíril počet obľúbených autorov a rád siahnem po ich ďalších opusoch – ak už som neprečítal všetko, čo napísali a vydali. Niektoré diela som si zopakoval a preto ich tu ani neuvádzam, ale je fakt, že sa k nim rád vraciam a listujem v nich. Continue reading “Stálo za to čítať?”

Dračie slzy

Máte úplne rozbúranú osobnosť, skonštatovala unudená blondínka, ktorá ma cez sústavu snímačov „pripojila“ k starnúcemu notebooku.
Keď sa pozriete na výsledný graf – predhodila mi nejaké klikyháky bez začiatku a konca, ktoré tancovali na osnove a čakali na odborný výklad – vidíte jasne, že vám chýba pohoda, emocionálna vyrovnanosť, železo a čerstvý vzduch. Labužnícky potiahla z čerstvo zapálenej cigy. Sedeli sme na balkóne penziónu, ktorý bol jej dnešným hlavným stanom, žiadne Rómeo – Júliovo, a ja som čakal na jej verdikt. Continue reading “Dračie slzy”

Záhradka sa najlepšie obrába v noci

Po vizite sa Helena posadila ku káve a preberali s kolegyňami, čo ich ešte čaká a čo ich neminie. Veľké Trojdnie už bolo za rohom a napriek robote, ktorú už mali za sebou, ostalo toho ešte dosť. Umyť okná, povysávať, doprať, napiecť medovníkov a pozháňať vajcia na hrudku, lebo domáce sliepky si vybrali na štrajkovanie najnevhodnejší čas. A hlavne nezabudnúť objednať kolačok.
„Ty kupuješ?“ prekvapila sa kolegyňa Marta. Continue reading “Záhradka sa najlepšie obrába v noci”