Kaz

Čo som si do roboty priniesol rádio a naladil na ňom ö3, nemal som šajn o tom, čo sa deje u nás. Po nemecky viem iba tú klasickú Meine Liebe atď. a pesničkám rozumieť netreba. Stačilo, že mi pomáhali prekonávať problémy.
Ledva som ráno sadol k stolu, už sa ku mne dobýjal prvý klient. Klasický opičiak s ručiskami ako lopaty, zato hlavičku iba o voľačo väčšiu než pingpongová loptička. A len driapal výpomocku a len ma poučoval o mojich povinnostiach. Nič ma nevie nasrdiť viac. V base sa dokonca vyškolil, o svojich právach mohol prednášať na univerzite, zato o povinnostiach ani počuť. Ak aj takí nie sú všetci, deväťdesiat percent určite. Boli časy, keď som podľahol a rozdával peniaze na všetky strany. Až kým ma šéf riadne nezdupal a nepohrozil mi, že prekročenie rozpočtu budem hradiť zo svojej výplaty. Continue reading “Kaz”

Dračie slzy

Máte úplne rozbúranú osobnosť, skonštatovala unudená blondínka, ktorá ma cez sústavu snímačov „pripojila“ k starnúcemu notebooku.
Keď sa pozriete na výsledný graf – predhodila mi nejaké klikyháky bez začiatku a konca, ktoré tancovali na osnove a čakali na odborný výklad – vidíte jasne, že vám chýba pohoda, emocionálna vyrovnanosť, železo a čerstvý vzduch. Labužnícky potiahla z čerstvo zapálenej cigy. Sedeli sme na balkóne penziónu, ktorý bol jej dnešným hlavným stanom, žiadne Rómeo – Júliovo, a ja som čakal na jej verdikt. Continue reading “Dračie slzy”