Kaz

Čo som si do roboty priniesol rádio a naladil na ňom ö3, nemal som šajn o tom, čo sa deje u nás. Po nemecky viem iba tú klasickú Meine Liebe atď. a pesničkám rozumieť netreba. Stačilo, že mi pomáhali prekonávať problémy.
Ledva som ráno sadol k stolu, už sa ku mne dobýjal prvý klient. Klasický opičiak s ručiskami ako lopaty, zato hlavičku iba o voľačo väčšiu než pingpongová loptička. A len driapal výpomocku a len ma poučoval o mojich povinnostiach. Nič ma nevie nasrdiť viac. V base sa dokonca vyškolil, o svojich právach mohol prednášať na univerzite, zato o povinnostiach ani počuť. Ak aj takí nie sú všetci, deväťdesiat percent určite. Boli časy, keď som podľahol a rozdával peniaze na všetky strany. Až kým ma šéf riadne nezdupal a nepohrozil mi, že prekročenie rozpočtu budem hradiť zo svojej výplaty. Continue reading “Kaz”

Dračie slzy

Máte úplne rozbúranú osobnosť, skonštatovala unudená blondínka, ktorá ma cez sústavu snímačov „pripojila“ k starnúcemu notebooku.
Keď sa pozriete na výsledný graf – predhodila mi nejaké klikyháky bez začiatku a konca, ktoré tancovali na osnove a čakali na odborný výklad – vidíte jasne, že vám chýba pohoda, emocionálna vyrovnanosť, železo a čerstvý vzduch. Labužnícky potiahla z čerstvo zapálenej cigy. Sedeli sme na balkóne penziónu, ktorý bol jej dnešným hlavným stanom, žiadne Rómeo – Júliovo, a ja som čakal na jej verdikt. Continue reading “Dračie slzy”

Ruža pre komtesu

Na dolinu padla temná noc. Objavil sa kosák mesiaca, skosil prebúdzajúce sa sny a tak pod ťažkými perinami ostali iba ešte ťažšie vzdychy na preťažký haviarsky život. Mária sa prevalila na druhý bok, chýbal jej muž. Zasa prebdie a prelopotí celú noc v tej diere. Keby aspoň vedeli vyžiť…
Ozval sa plač najmenšieho, Hansiho. Chytro vstala, aby nepobudil ostatné deti, ktoré musela zasa raz pozháňať do postele bez večere. Ani rozprávky sa im nežiadalo, hudci im vyhrávali v prázdnych bruškách, so vzlykmi zaspávali a zavzlykala si pri nich aj Mária.
Vrátila sa naspäť, ale nemohla zaspať. Continue reading “Ruža pre komtesu”

Letná

1.
„Ahoj, láska,“ zvykne ma pozdraviť vždy, keď sa vráti z práce. Rada mu vkĺznem do náruče, cítim sa bezpečne a isto. Je unavený, ale usmieva sa. Tvrdí, že je rád, že ma vidí, mne to ale pripadá smiešne. Predsa nie je možné, aby chlap dvadsať rokov rovnako ľúbil ženu, s ktorou sa kedysi rozhodol žiť. Nikdy a nikde okolo seba som čosi také nevidela a neregistrovala. A cítila som sa preto vždy trochu inak. Continue reading “Letná”

Kalendár (úvod)

Dedina ospalá ako z obrázkov Martina Benku. V pozadí hrad, ku ktorému treba šliapať aspoň dve hodiny a na úpätí kopca prepadne pešiaka pocit márnosti – cez stromy nič nevidno.
Preto aj Jano s Michalom zamierili radšej k bližšej a overenej destinácii, do výčapu U býka. Výčapníčka bola riadna krava, čo presne korešpondovalo s názvom zariadenia, ale zasa tu mali lacnú kofolu. Continue reading “Kalendár (úvod)”

Ja ti zahrám také divadlo

Nič nebolo Leopoldovi cudzejšie ako nečinne sedieť a čakať, že niekto zhora zasiahne a zabaví ho. Už v škole ho poznali ako organizátora všetkých zábav, mal tisíc koníčkov, rád sa učil a nadovšetko rád spoznával nových ľudí.
Samozrejme ho potešilo, že len čo skončil s vyznamenaním chemickú priemyslovku v Štiavnici, dostal umiestnenku kdesi na Gemer, do dediny známej výrobou papiera. Veď sa o Slavošovciach aj učili. Na svoju hanbu musel si však dva dni pred nástupom do práce sadnúť k starej potrhanej mape Slovenska a hľadať, kde sa ten zapadnutý kút sveta skrýva. Continue reading “Ja ti zahrám také divadlo”

Začíname od Adama

Adamko sa veľmi rád vozí autobusom. Už keď doň nastupuje, zdraví so širokým úsmevom, ktorý odkrýva jeho štrbavé mliečne zúbky, celé osadenstvo. Každé ráno nastupuje do autobusu a ľudia sa podvedome usmejú.
Obsadí svoje obľúbené miesto pri šoférovi, odmieta mamino varovanie, že sa môže v zákrute pošmyknúť, alebo udrieť, keď šofér prudko zabrzdí. Držím sa pevne, aha, ukáže mame, sympatickej vysokej blondíne a ona rezignovane každé ráno pokrčí plecami a sadne si na nepohodlné miesto za šoféra. Aby mala syna na dosah, aby mohla nad ním rozprestrieť svoju ochrannú náruč. Ak by bolo treba. Continue reading “Začíname od Adama”