Dámska jazda

„Kašli na to!“ musela som prerušiť Gabiku. Asi bola naozaj prvá a jediná na svete, ktorá prišla na neveru svojho starého capa.
„Veď si sa ešte pred pár týždňami sťažovala, že už nevládze, že je u vás najčastejšie pol šiestej!“
„No. Lenže keď som si vypracovala techniku aspoň na trištvrte na dvanásť, čosi do neho strelilo a rozbehol sa za osemnástkami.“Gabika bola z nás troch najmladšia. Rok jej chýbal do štyridsiatky a hoci bola trošku pri sebe, chlapi sa za ňou radi obzerali. Jednoducho mala rada život. Teda až kým prišla na bočáky svojho starého trúda.
No, trošku pri sebe… Na plavárni zásadne v celých plavkách, bikiny by síce odniesla, ťažko však predvídať, ako by to odnieslo jej okolie. Ale v tomto sme sa od seba nelíšili.
A ani s tými záletmi to nebolo také tragické. Možno sa len Daniel zahľadel trochu hlbšie do očí nejakej mladice, možno sa s ňou prešiel perpazuch námestím a posedeli pri koláčiku – aj on rád sladké – kde ich vymákla nejaká od závisti nedozretá suseda, čo si nenechala ujsť príležitosť jedovato poreferovať. A tá ťapša Gabika, namiesto toho, aby mu vysala mozog z hlavy, keď už ovláda tú novú techniku, sedí s nami v pajzli a nasáva. Práve prekopŕcla tretiu tequilu.
Najlepšie z nás je na tom Táňa. Tvrdí, že najväčšiu rozkoš jej spôsobuje, keď si urobí šťastíčko. A najväčšie šťastíčko prežila zatiaľ pri rozvádzaní. Zažila takto už trikrát návaly šťastia a podľa zvýšenej frekvencie našich seáns sa určite schyľuje k ďalšiemu. Ktovie, ako by zareagovala na smrť? Možno by tú rozkoš nezvládla.
Zostalo ticho. Zvedavo som pozrela z jednej na druhú. Ony rovnako zvedavo hľadeli na mňa.
„Katarína, ako obyčajne, duchom mimo,“ oslovila ma Táňa.
Áno, často sa mi stáva, že sa mi myšlienky rozbehnú a prestanem sledovať, čo sa deje v mojej blízkosti. V bare ešte zbaví, horšie je, že sa mi to stalo už aj za volantom.
„Sorrrrýýýýý!“ zaráčkovala som. „Môžete dať replay?“
„Že čo ty?!“ Obe na mňa hľadeli ďalej.
„Ja? Zistila som, že som riadna kača.“
„Až teraz? Si sa mohla spýtať! Kámošky nezataja.“
„Našiel zasa nejaké čudo. S oranžovými vlasmi. Nejaká indipenďáčka. Fajčia v ateliéri trávu a bohapusto sexujú, až ich počujem v kuchyni. Na posratie.“
„Čo ho nevystrelíš?“
„Načo? Aby som sa musela starať sama o seba?“
Môj Henrich je totiž maliar. Skôr taký natierač. Ale sype mu to. Zbohatlíci potrebujú svoje vilky v štýle podnikateľského baroka doplniť nevkusnými detailami. A tak ťapká na plátno raz rozkysnutú matrónu v róbe, akože zakladateľku rodu. Potom zas puberťákov s uhrovitou pleťou, veľkým kontom a malým sebavedomím. Alebo aj samotného kapitálotvorného vrstviča. Posrali by ste sa, keby ste to panoptikum videli. Najprv poctivo ničil oleje, ale keď zistil, že nerozoznajú latex od akvarelu, začal na drzovku temperami. Na záver ten exkrement nalakuje. A tým chumajom sa to ne-sko-na-le-pá-či a posielajú ďalších. Teda, ak je toto umenie, tak som Orleánska. Samo, že nie panna, to mám už dávno za sebou.
A ten chrapúň začal robiť naozajstné umenie. Tú svoju wewerichku hrdzavú medzi dvoma telocvikmi zvalil na gauč a načrtol na plátno. V polohe nahej Maye. Lenže pri tejto rozoznáte, kde má prsia, iba podľa zdurených bradaviek. A aby nezablúdil, vyholila si kožuštek do šípky s jednoznačným ukazovateľom. Všetky rebrá sa jej dajú porátať. A má ich aj za dve. Prepadnuté brucho, tyčky do fazule namiesto hnátov. Hotová Venuša. Keď sa dostatočne otlčie o to kostnaté telíčko, vráti sa ku mne, k mojim vankúšikom a záhybom, kde je mu mäkko a prítulne. K mojej blbej sviečkovej, lebo z intelektuálnych kecov nepriberie. Nakoniec, nie je to prvý raz, čo strečkuje.
„Aspoň si niekoho nájdi,“ navrhla Gabika.
„Ďakujem, neprosím!“ A spomenula som si na mladého vojaka zo Sliača. Pilot. Ma chvíľu bavilo sa s ním tárať, kupovať handričky, kozmetiku. Taký zajko, tridsaťtri a slobodný. Ale keď som si chcela trochu užiť, prišla som na to, že tá pesnička My letci máme ocelové ptáky je len bohapustá propaganda.
„Vieš. On sa každý raz vyblázni a nakoniec zistí, že to najlepšie na neho čaká doma,“ uzavrela lamentácie Táňa.
„Ale aj tak mi to nedalo. Keď som videla tú jeho škatuľu na plátne, som si povedala, že zabojujem. Keď sa Heňovi páčia tangáče a vyholená a podväzky… To sa dá zariadiť… S nakupovaním som bola hotová hneď. Ale ten harmatanec večer v kúpeľni! Strojček sa mi šmýkal v ruke, zohla som sa, že začnem a ono trt! Som si tam nedovidela cez brucho! Zrkadlo vysoko, tak som našla takú polohu, nohu dobre, že nie za krkom a aby som sa neporezala, sekla som si okuliare. Lenže tie sa mi začali šmýkať z nosa a ako som sa pachtila, ešte sa mi aj zahmlievali! Hotová tortúra. A keď som konečne skončila, musela som sa znovu osprchovať. Ako po posilňovni, ešte aj svalovicu som tuším mala. Frcla som si trochu Heňovho Denimu, na dezinfekciu a či som sa riadne nepoštípala!? A to už nehovorím o tých popruhoch, do ktorých som sa potom snažila napasovať. Šnúrka v zadku ma omínala, pás robil riadne GTP… no predsa gigantické tukové previsy, to neviete? A Henrich zatiaľ v spálni drichmal. Čo mi dalo námahy ho prebrať a naštartovať! Keď potom ležal a dychčal a nič nehovoril, som sa ho musela opýtať, či si vôbec niečo všimol. A viete, čo mi ten kretén vypotil? Že hej, že som nejaká vypelichaná, ale aby som si z toho nič nerobila, že je to v tomto veku už normálne.“
Gabika s Táňou sa váľali po barovom pulte, naše trio pútalo pozornosť. Sa smejú na cudzom nešťastí, ťapše! Pridala som sa k nim. Veď čo iné mi zostávalo?
„To mi nikto neuverí,“ lapala po dychu Táňa. A tej veru zožral každý všetko. Napríklad aj jej traja osamotení, ošklbaní mužíci. Ma tešilo, že som ju konečne tromfla.
Gabika sa prestala škarediť a zvolnila tempo. Keď sa milo usmeje, uloví na ten úsmev každého trúda. A tých sme dnes večer potrebovali všetky tri. Už okolo nás začali krúžiť, aspoň pohľadmi. Lebo tí chlapi, hrôza, sú takí nesmelí, že keby sme to nevzali do vlastných rúk, už by sme dávno vymreli. Dúfam, že Eva je príklad za všetky. Adamova Eva, ak náhodou rozmýšľate, ktorá.
Už som si vyhliadla parťáka. Ešte dva-tri pohľady a nastúpi.
„Baby, svet nám asi patriť nebude, ale cítim v kostiach, že tento bar dnes v noci určite!“ zavelila do útoku Táňa. Preskupili sme previsy do správnych kriviek a zaujali vyčkávací posed. Úľ plný trúdikov zabzučal a začal sa sťahovať k nám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.