Návrat mŕtveho muža

Pamätám si to presne. Bolo prvého februára, pred domom zastal otvorený panský koč, do ktorého boli zapriahnuté dva kone. Na kozlíku sedel Ondriš a smial sa na nás. Pomohol mi nasadnúť, pomohol aj Michalovi, zababušil nás do kožušín, čo boli v koči naukladané, praskol bičom, popri kostole koč otočil a cez dedinu, popri Herškovi po ulici sme na hradskú trielili. Pokračovať v čítaní: Návrat mŕtveho muža

Letná

1.
„Ahoj, láska,“ zvykne ma pozdraviť vždy, keď sa vráti z práce. Rada mu vkĺznem do náruče, cítim sa bezpečne a isto. Je unavený, ale usmieva sa. Tvrdí, že je rád, že ma vidí, mne to ale pripadá smiešne. Predsa nie je možné, aby chlap dvadsať rokov rovnako ľúbil ženu, s ktorou sa kedysi rozhodol žiť. Nikdy a nikde okolo seba som čosi také nevidela a neregistrovala. A cítila som sa preto vždy trochu inak. Pokračovať v čítaní: Letná

Kalendár (úvod)

Dedina ospalá ako z obrázkov Martina Benku. V pozadí hrad, ku ktorému treba šliapať aspoň dve hodiny a na úpätí kopca prepadne pešiaka pocit márnosti – cez stromy nič nevidno.
Preto aj Jano s Michalom zamierili radšej k bližšej a overenej destinácii, do výčapu U býka. Výčapníčka bola riadna krava, čo presne korešpondovalo s názvom zariadenia, ale zasa tu mali lacnú kofolu. Pokračovať v čítaní: Kalendár (úvod)

Ja ti zahrám také divadlo

Nič nebolo Leopoldovi cudzejšie ako nečinne sedieť a čakať, že niekto zhora zasiahne a zabaví ho. Už v škole ho poznali ako organizátora všetkých zábav, mal tisíc koníčkov, rád sa učil a nadovšetko rád spoznával nových ľudí.
Samozrejme ho potešilo, že len čo skončil s vyznamenaním chemickú priemyslovku v Štiavnici, dostal umiestnenku kdesi na Gemer, do dediny známej výrobou papiera. Veď sa o Slavošovciach aj učili. Na svoju hanbu musel si však dva dni pred nástupom do práce sadnúť k starej potrhanej mape Slovenska a hľadať, kde sa ten zapadnutý kút sveta skrýva. Pokračovať v čítaní: Ja ti zahrám také divadlo

Hodinový manžel (úryvok)

Petra
Natiahol sa po budíku, hoci si nevedel spomenúť, prečo ho vlastne natočil a odkiaľ ho vzal. Budík doma nikdy nemali. Prevrátil pohár s teplou minerálkou a neisto sa zorientoval. Zvonček. Pri dverách susedka, jedna z jeho „kamarátok“ na materskej. Tričko, šortky, naľahko, ako sa len dalo, lebo vonku zúril júl.
„Igor, prosím ťa, poď mi pomôcť. Niečo sa mi stalo s práčkou a tečie. Všade. Asi ťa vytápam.“ Pokračovať v čítaní: Hodinový manžel (úryvok)

Grega

Na šífe do Ameriky a priamo za šťastím. Takto romanticky si predstavovali ľudia cestu z biednej zemičky do vysnívaného raja. Väčšinou sa zadĺžili, aby si mohli kúpiť kartu na loď, po biede sa dopravili do Hamburgu, ktorý bol v tom čase asi najväčším slovenským prístavom, lebo sa v ňom ozývala najmä naša ľubozvučná reč. Počkali si na svoju šífu a nechali sa prepraviť cez oceán. Pokračovať v čítaní: Grega