Letná

1.
„Ahoj, láska,“ zvykne ma pozdraviť vždy, keď sa vráti z práce. Rada mu vkĺznem do náruče, cítim sa bezpečne a isto. Je unavený, ale usmieva sa. Tvrdí, že je rád, že ma vidí, mne to ale pripadá smiešne. Predsa nie je možné, aby chlap dvadsať rokov rovnako ľúbil ženu, s ktorou sa kedysi rozhodol žiť. Nikdy a nikde okolo seba som čosi také nevidela a neregistrovala. A cítila som sa preto vždy trochu inak. Pokračovať v čítaní „Letná“

Kalendár (úvod)

Dedina ospalá ako z obrázkov Martina Benku. V pozadí hrad, ku ktorému treba šliapať aspoň dve hodiny a na úpätí kopca prepadne pešiaka pocit márnosti – cez stromy nič nevidno.
Preto aj Jano s Michalom zamierili radšej k bližšej a overenej destinácii, do výčapu U býka. Výčapníčka bola riadna krava, čo presne korešpondovalo s názvom zariadenia, ale zasa tu mali lacnú kofolu. Pokračovať v čítaní „Kalendár (úvod)“

Ja ti zahrám také divadlo

Nič nebolo Leopoldovi cudzejšie ako nečinne sedieť a čakať, že niekto zhora zasiahne a zabaví ho. Už v škole ho poznali ako organizátora všetkých zábav, mal tisíc koníčkov, rád sa učil a nadovšetko rád spoznával nových ľudí.
Samozrejme ho potešilo, že len čo skončil s vyznamenaním chemickú priemyslovku v Štiavnici, dostal umiestnenku kdesi na Gemer, do dediny známej výrobou papiera. Veď sa o Slavošovciach aj učili. Na svoju hanbu musel si však dva dni pred nástupom do práce sadnúť k starej potrhanej mape Slovenska a hľadať, kde sa ten zapadnutý kút sveta skrýva. Pokračovať v čítaní „Ja ti zahrám také divadlo“

Hodinový manžel (úryvok)

Petra
Natiahol sa po budíku, hoci si nevedel spomenúť, prečo ho vlastne natočil a odkiaľ ho vzal. Budík doma nikdy nemali. Prevrátil pohár s teplou minerálkou a neisto sa zorientoval. Zvonček. Pri dverách susedka, jedna z jeho „kamarátok“ na materskej. Tričko, šortky, naľahko, ako sa len dalo, lebo vonku zúril júl.
„Igor, prosím ťa, poď mi pomôcť. Niečo sa mi stalo s práčkou a tečie. Všade. Asi ťa vytápam.“ Pokračovať v čítaní „Hodinový manžel (úryvok)“

Grega

Na šífe do Ameriky a priamo za šťastím. Takto romanticky si predstavovali ľudia cestu z biednej zemičky do vysnívaného raja. Väčšinou sa zadĺžili, aby si mohli kúpiť kartu na loď, po biede sa dopravili do Hamburgu, ktorý bol v tom čase asi najväčším slovenským prístavom, lebo sa v ňom ozývala najmä naša ľubozvučná reč. Počkali si na svoju šífu a nechali sa prepraviť cez oceán. Pokračovať v čítaní „Grega“

Fotografia

Vychrstol som vodu z lavóra, a konečne sa posadil a položil ruky na stôl. Až teraz ma začal bolieť každý sval a každá kostička. Ani nohy som veľmi nemohol vystierať, hneď ma chytali kŕče. Rádio na mňa chrchlalo opernú áriu, tradičný program na sobotný večer. Videlo sa mi to povedomé, ale nezachytil som úvod. Tak som len nechal hudbu plynúť, vnímal som ju možno trochu inak, ako keď som po mestskom táraní sa trhom, sedení s priateľmi a čítaní nakoniec zapol rádio a driemal. Pokračovať v čítaní „Fotografia“

Dámska jazda

„Kašli na to!“ musela som prerušiť Gabiku. Asi bola naozaj prvá a jediná na svete, ktorá prišla na neveru svojho starého capa.
„Veď si sa ešte pred pár týždňami sťažovala, že už nevládze, že je u vás najčastejšie pol šiestej!“
„No. Lenže keď som si vypracovala techniku aspoň na trištvrte na dvanásť, čosi do neho strelilo a rozbehol sa za osemnástkami.“ Pokračovať v čítaní „Dámska jazda“